Rok oživenia?

Milí návštevníci našej stránky,

želám Vám všetko najlepšie do nového roka. Všetko najlepšie znamená predovšetkým zdravie, ktoré Vám slúži, chuť do jedla, ktoré dúfam máte, prácu, ktorá Vás baví a príjemné bývanie. Ak Vám vieme byť nápomocní, aby ste si našli ešte príjemnejšie bývanie, tak by nás to potešilo, pretože práve tým sa živíme!

Tak asi ako aj Vy som čítal v médiách, že tento rok 2011 bude Európsky rok dobrovoľníckej práce. A inde, že to bude rok v znamení zajaca. Zase inde som čítal, že sa realitný trh ustálil a že ho čaká oživenie. Hm, to chce nejaké reakcie, a to priamo hneď :-).

Ten Európsky rok dobrovoľníckej práce sa mi páči. Keď porovnávam Slovensko s Holandskom, tak v Holandsku sa výrazne viac ľudí zaoberá dobrovoľníckou prácou, počnúc holandskou kráľovnou, ktorá 31. januára oslávi svoje 73. narodeniny a pritom raz za čas pracuje ako dobrovoľníčka v starobincoch.

To, že tento rok bude v znamení zajaca, som postrehol preto, že mi viac ľudí pripomenulo, že je to práve moje znamenie (nie je, lebo ja som narodený ešte v znamení Tigra, keď už) , ale ináč ma také veci nijako nezaujímajú.

Ale teraz ten realitný trh, ktorý sa vraj ustálil a ktorý čaká oživenie. To je môj dezertík v tomto príhovore, mňam. Mňa ako holandského majiteľa našej holandsko-slovenskej realitnej kancelárie priam fascinujú analýzy a výroky o realitnom trhu na Slovensku. Alebo lepšie povedané: fascinovali ma, lebo som ich prestal čítať a keď vidím relácie na túto tému, radšej prepnem na inú stanicu.

Partnerka a moja kolegynka zároveň sa ma spýtala, či by som tiež nenapísal niečo o predpokladanom zvýšení predaja v tomto roku. Povedal som jej, že nemôžem, lebo vnútorne to tak necítim a nechcem písať o niečom, čomu sám neverím. V rámci našej firmy to vidím tak, že sme prežili minulý rok s približne rovnakým predajom ako v roku 2009. Prežili sme a už to je dôvod na radosť. Vidím to tak, že v roku 2011 sa našej firme zvýši predaj, ale nebude to mať veľa spoločného s prognózami všetkých tých, ktorí sa snažia prázdnymi rečami umelo zvýšiť predaj nehnuteľností.

Z môjho pohľadu trápi Slovensko nízka pracovná mobilita. V Holandsku, a celkovo na Západe, sa rodiny sťahujú pravidelne, hlavne kvôli práci. Na Slovensku je situácia úplne iná. Mladí ľudia idú dočasne do zahraničia pracovať. Starší ľudia budú radšej bývať cez týždeň v ubytovni a v piatok pôjdu na víkend domov. K tomu je na Slovensku ťažké sťahovať sa kvôli práci inde, keď ani inde nie je práca. A zase nemôžeme tak ako v Maďarsku všetci bývať v hlavnom meste... /Samozrejme trochu preháňam, ale aj tak./

Tak čo s tým realitným trhom a ako ho povzbudiť práve v tých ekonomicky slabých regiónoch, v ktorých sa naša realitná kancelária hlavne pohybuje a – veľmi dôležité – realizuje väčšinu svojich predajov? Včera som videl v televízii, že v Rožňave vidí primátor mesta riešenie hospodárskej situácie v budovaní priemyselného parku. No, taký máme v Lučenci, komplet prázdny. Tak možno osvedčený princíp z minulosti nemusí v súčasných reáliách zaberať .

Vidím rôzne riešenia. V prvom rade treba postaviť dobrú infraštruktúru. Mňa ani trochu nezaujíma, že medzi Trnavou a Bratislavou sú na diaľnici už tri uzučké jazdné pruhy. Takisto ma ani trochu nezaujíma, že vlaky medzi Trenčínom a Bratislavou už môžu jazdiť 160 km/h.

Mňa zaujíma, prečo naša firma v roku 2011 nemôže mať na našej ulici v centre mesta DSL. Mňa zaujíma, prečo skoro rok po veľkých dažďoch je stále pokazená cesta medzi Pôtrom a Veľkým Krtíšom. Zaujíma ma, prečo každá vláda kašle na východ Slovenska, pričom sa zdá, že východ sa začína hneď za Nitrou.

Ostáva len jedno riešenie: použiť náš osvedčený vlastný zdravý rozum. Pozrime sa kriticky na to, čo máme. Myslime na heslo holandskej firmy Philips: Robme veci lepšie. Ja poviem: Bývajme lepšie a pohodlnejšie, doprajme si väčšiu pohodu. Vysvetlím na pár príkladoch. Nedávno sme boli na obhliadke rodinného domu s pozemkom len niekoľko kilometrov od malého okresného mesta. S hrôzou som si pozrel dom, vedľajšie stavby, stodolu. Všetko staré, schátralé, zanedbané. Chýbali siete. Majiteľka mi povedala, že treba samozrejme poopravovať určité veci, ale že ináč dom je v poriadku. Podľa mňa len múr okolo vstupnej brány bol v poriadku (a ten by bolo treba poopravovať), ale zvyšok bolo treba akútne zbúrať. Pani povedala, že by za to chcela dostať 30.000. “Korún?”, som sa spýtal. Viem, že to nebolo pekné, ale nedalo mi. Aj som si to potom odniesol u partnerky. Majiteľka sa urazila a povedala, že ak nedostane určitú minimálnu cenu, že to radšej nepredá, hoci by to malo aj spadnúť.

V druhom príklade figurujú moji známi, ktorí majú dom so záhradou a dvorom v Lučenci. Majú niekde chatku a momentálne hľadajú ešte nejakú chalúpku.

V treťom príklade figurujú už nebohí príbuzní, ktorí mali veľký dom v strede mesta. Za mestom mali obrovskú záhradu. A v susednom meste mali ešte ovocný sad. Do smrti pracovali ako kone, aby všetko ako-tak obhospodárili a aby sa ako-tak o všetko starali, a pritom aby to vôbec nejako stihli.

Verím, že situáciu poznávate a že už rozumiete, ktorým smerom sa uberám. Veľa ľudí má byt v meste, potom záhradku mimo mesta, ešte nejakú chalúpku na lazoch, potom ešte nejaký pozemok po tete Slávke a schátralý domček v Ratkovskej doline, ďaleko za horami, kde aj Ježibaba zlá má strach večer ísť.

Ja na mieste ľudí, ktorí majú tak roztrúsené majetky, ľahko urobím s nimi poriadok. Stanovil by som, čo je pre mňa dôležité, ohodnotil by som, čo mám a určil by som, aký príbytok potrebujem. Výsledok by mohol vyzerať takto: potrebujem nie príliš veľký dom, potrebujem záhradku s troma stromami, s trávnikom, s terasou a krbom. Ale nepotrebujem 60-árový ovocný sad so slivkami; keď budem chcieť piť slivovicu, tak si kúpim liter v obchode. Nepotrebujem kamenný bazén; stačí nafukovací, ak vôbec.

To znamená, že ak teraz mám byt, záhradku v záhradkárskej osade, chalupu na lazoch, pozemok od starých rodičov a zanedbaný domček po ujovi Jožovi, že ich kľudne môžem predať. Predať pritom znamená nepýtať za ten zanedbaný domček takú sumu, ako keby sa jednalo o novú vilu v Limbachu, ale pýtať cenu, ktorá zodpovedá aktuálnemu stavu a ktorá zohľadňuje výdavky kupujúceho, ktorý sa odhodlá ten domček kúpiť a následne ho zrekonštruovať.

Aký bude výsledok takého nového spôsobu myslenia? Pokoj, radosť a oživenie realitného trhu. Pokoj, pretože už nebudete mať toľko – často zbytočných – nehnuteľností na krku; už nemusíte cestovať stále hore-dole po tých nehnuteľnostiach. Radosť, pretože nielen Vy, ale aj kupujúci bude mať to, čo chce a potrebuje. Budete mať jednu nehnuteľnosť na mieru, v ktorej a okolo ktorej môžete realizovať všetky svoje sny a k tomu Vám pravdepodobne ostali peniažky na nové auto a na nejakú zaslúženú dovolenku /napríklad do Holandska?/. A oživenie realitného trhu sa môže stať skutočnosťou.

Tak porozmýšľajte, verím, že som Vám dal aspoň chrobáka do hlavy. A nezabudnite si sem-tam otvoriť našu stránku a pozrieť si našu aktuálnu ponuku. Bývajte s nami!

Drs. Rudolf Kooijman

Prečítajte si tiež ďalšie príhovory