-35

Vyzerá to ako vonkajšia teplota, ale je to v skutočnosti množstvo kíl, o ktoré som schudol v prvých deviatich mesiacoch tohto roka.

Na začiatku roka som sa rozhodol, že stačilo. Prestal som sa prejedať, trochu som schudol, ale stále som mal poriadnu nadváhu. Po Veľkej Noci som sa musel kvôli určitým problémom obrátiť na lekára a v ten istý aprílový deň ma hospitalizovali. Mňa, ktorý sa vždy tak čestne vyhýbal nemocniciam a lekárom. Vraj mám cukrovku a som dehydrovaný. Na druhý deň prišiel primár a ten ešte dodal, že som obézny. Žeby človek bol obézny už pri váhe 142,5 kíl?

Keď ma po dvoch dňoch prepustili, s diagnózou cukrovka som naklusal rovno k diabetologičke, ktorá mi predpísala inzulín do konca života. Začal som si 4x denne pichať inzulín. K tomu som dostal rady, čo mám jesť a hlavne, čo nemám jesť. Toho posledného bolo, žiaľ, výrazne viac... Povedali mi, že mám striktne dodržiavať jedenie len 3x za deň a žiadne vyjedanie medzitým.

Viackrát som sa spýtal, či sa moja cukrovka nedá vyliečiť, či neexistuje šanca, že by som sa zbavil toho inzulínu, toho pichania. Rázne „nie“ bolo deprimujúce.

Tak som pokračoval v diéte a schudol celkom 35 kíl. A prestal som mať cukrovku. Aspoň tak som sa rozhodol 4. októbra, keď som si inzulín pichol poslednýkrát. Začal som sa aj trochu hýbať. Nie športovať (vyzerám ja na športovca?), len občas prechádzať. Predtým celý môj pohyb spočíval v zamávaní rukami, keď som chcel jesť. A potom som sa presunul autom do práce, celých strašidelných 600 metrov.

Lekárov som počúvol teda len na polovicu (schudol som) a neboli z toho šťastní. Mal som si pichať.

Ale ja som sa nevzdal. Netreba všetkému veriť. Treba bojovať ďalej a treba aj sám rozmýšľať. Predtým som sa prejedal a vyzeralo to na cukrovku. Zmenil som životosprávu a je mi fajn.

V decembri nás čakajú ťažké dni v znamení Veľkého Pokušenia. Možno sa to u Vás volá inak (samozrejme, že viem, že Vianoce) a ja som sa rozhodol, že sa tomu už nepoddám. Prišiel som na to, že sa dá výborne žiť bez všetkých tých automatických sladkostí, koláčov a klobás. Volám ich automatické jedlá, pretože sa človek len automaticky napcháva a ani nestačí vychutnať to, čo je.

Cez sviatky sa teda chystám jesť málo, ale dobre. Budem chodiť na prechádzky. A budem sledovať, či ste na nás nezabudli. Pozerajte naďalej našu stránku a píšte a volajte nám. Radi Vám niečo predáme!

Prajem Vám pekný december.

Drs. Rudolf Kooijman

Prečítajte si tiež ďalšie príhovory